Ana səhifə

Červený Kláštor, 2004 Program záchrany jasoňa červenookého


Yüklə 117.64 Kb.
tarix01.05.2016
ölçüsü117.64 Kb.


Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica

Správa Pieninského národného parku

PROGRAM ZÁCHRANY

jasoňa červenookého (Parnassius apollo Linnaeus, 1758)





Spracoval: Ing. Katarína Žlkovanová
Spolupráca: Ing. Tomáš Kizek

MUDr. Karol Kříž

RNDr. Ján Kulfan


Červený Kláštor, 2004
Program záchrany jasoňa červenookého (Parnassius apollo Linnaeus, 1758)
1. SÚČASNÝ STAV
1.1. Rozšírenie a stav populácie
1.1.1. Zaradenie druhu v medzinárodnom a národnom sozologickom zozname
Jasoň červenooký (Parnassius apollo Linnaeus, 1758) patrí podľa taxonomickej nomenklatúry do čeľade vidlochvostovité (Papilionidae), radu motýle (Lepidoptera), triedy hmyz (Insecta). V rámci druhu sa uvádza z územia Slovenska štrnásť geografických rás (poddruhov) (Hrubý 1964, Kizek 1997):

carpaticus (Rebel & Rogenhoffer 1892)

candidus (Verity 1909)

sztrecsnoensis (Pax 1915)

interversus (Bryk 1922)

liptauensis (Peschke & Eisner 1922)

djumbirensis (Bryk, Eisner 1939)

nitriensis (Issekutz 1952)

rosnaviensis (Issekutz 1952)

frankenbergeri (Slabý 1955)

niesolowskii (Krzywicki 1963)

oravensis (Eisner & Zelný 1969)

antiquus (Eisner & Zelný 1974)

zelnyi (Eisner 1974)

braniskoi (Eisner & Zelný 1977)
Zo štrnástich popísaných poddruhov si status poddruhu udržali podľa práce Capdeville len tri (Capdeville 1980):

  • P. apollo carpathicus (= candidus, frankenbergeri, niesolowski, braniskoi)

  • P. apollo sztrecsnoensis (= interversus, liptauensis, djumbirensis, nitriensis, rosnaviensis, oravensis, zelnyi)

  • P. apollo antiquus

Ostatné sú považované za ekologické formy týchto poddruhov (uvedené sú v zátvorkách ako subjektívne synonymá). Bolo by však žiadúce ešte raz overiť rozlíšenie týchto poddruhov a ekologických foriem na základe genetických analýz.

Podľa klasifikácie IUCN (verzia 2.3 z roku 1994) je druh jasoň červenooký zaradený do kategórie ohrozenia EN (endangered) - taxón v nebezpečenstve vymiznutia, jeho prežitie je nepravdepodobné, pokiaľ budú pretrvávať súčasné príčiny jeho ohrozenia (Kulfan & Kulfan 2001).

V rámci medzinárodných dohovorov je jasoň červenooký zaradený v prílohe č. II Dohovoru o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných biotopov (Bern), v prílohe č. II Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) a v prílohe č. IV Smernice rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (Habitat Directive).
1.1.2. Zhodnotenie rozšírenia druhu v medzinárodnom meradle
Jasoň červenooký je druh palearktickej zoogeografickej oblasti (Carter 1998, Żukowski 1959a), ktorého pôvodnou domovinou bolo pohraničie Tibetu a Mongolska. Neskôr sa rozšíril po celej južnej časti Ázie a prenikol aj do Európy, kde bol viazaný na studené stepné oblasti. Na území Európy sa postupne usadil niekoľkokrát v medziľadových obdobiach. Po ústupe ľadovca a objavení sa stepotundrových rastlinných spoločenstiev došlo pravdepodobne k osídleniu tohto areálu rodom Parnassius (Lukášek 1995).

Jasoň červenooký (Parnassius apollo L.) má v Európe rozšírenie v stredných a vysokých polohách Nórska, Švédska, Fínska, západnej časti bývalého Sovietskeho zväzu, v Alpách, Apeninách, Dalmácii, južnom Francúzsku, centrálnom Španielsku, Andalúzii, Sicílii, severnom Grécku a v Karpatoch (Reichholfová-Reihmová 1996). V Alpách sa vyskytuje a trvalo žije v nadmorských výškach až do 2500 m n. m., vo Fínsku a Baltskej nížine zostupuje až k morskému pobrežiu do 200 - 0 m n. m. Celkove sa popísalo 278 poddruhov a lokálnych foriem, ktorých taxonomické zaradenie je v mnohých prípadoch sporné (Glassl 1993).


Obr. 1: Rozšírenie jasoňa červenookého v Európe (spracované podľa Dąbrowski & Krzywicki 1982,



T
olman & Lewington
1997)

1.1.3. Zhodnotenie rozšírenia druhu na území Slovenskej republiky
Na území Slovenska sa jasoň červenooký vyskytuje už iba v provincii Západných Karpát.

Narúšaním a zánikom jeho pôvodných biotopov sa jeho výskyt začal sústreďovať na stále menšie lokality, čo viedlo k vytvoreniu čiastkových populácií a neskôr boli tieto populácie popísané ako samostatné poddruhy. Na Slovensku bolo opísaných 14 poddruhov, ktoré sú bližšie rozpísané v kapitole 1.1.1.

Populácia jasoňa červenookého na Slovensku bola podrobne monitorovaná od roku 1997 v rámci projektu „Apollo“ a monitoringu ako aj praktickej starostlivosti o tento druh sa venovala gestorská skupina pre jasoňa červenookého v rámci gestorského systému ŠOP SR pre výskum a ochranu vybraných taxónov fauny.
1.1.4. Zoznam nepotvrdených, neoverených a zaniknutých lokalít a príčiny ich zániku
Nepotvrdené, neoverené, prípadne zaniknuté lokality sú znázornené v sieti DFS štvorcov v prílohe č. 5.1. V mape sú zaznamenané aj údaje o výskyte jasoňa červenookého, ktoré boli získané v rámci projektu „Živá príroda“. Keďže niektoré lokality sú sporné a išlo v niektorých prípadoch pravdepodobne o nesprávne určenie tohto druhu v teréne žiakmi, ich výsledky sú zaradené medzi neoverenými lokalitami a v nasledujúcich rokoch bude potrebné tieto údaje overiť. Overiť výskyt jasoňa červenookého bude potrebné aj na lokalitách, z ktorých bol tento druh uvádzaný v staršej literatúre, prípadne podaný iba ako ústna informácia.

Príčinou zániku lokalít, ktoré boli v minulosti osídlené niekoľkými desiatkami až stovkami kusov dospelých jedincov - imág, je prevažne zarastanie vhodných lokalít drevinami. Postupnou sukcesiou lesných drevín a krov sa tieto lokality zmenili na les alebo sú husto porastené krovitou vegetáciou. V niektorých častiach Slovenska zmizli unikátne lokality, z ktorých jedinci slúžili ako typová séria na rozlíšenie daného poddruhu. Hrozbou pre jasoňa bolo v minulosti aj umelé zalesňovanie plôch vhodných na jeho existenciu, čím sa jasoň z týchto miest úplne vytlačil. Negatívny vplyv na populáciu mal aj hromadný odchyt imág na zberateľské účely, čo tiež mohlo zapríčiniť oslabenie populácie na danej lokalite.


1.1.5. Zoznam potvrdených lokalít s analýzou stavu populácie druhu na lokalite

V súčasnosti je výskyt jasoňa červenookého na území Slovenska potvrdený v týchto orografických celkoch a podcelkoch: Malá Fatra, Veľká Fatra, Strážovské vrchy, Javorníky, Biele Karpaty, Pieniny, Kráľovohoľské a Ďumbierske Tatry, Kozie chrbty, Horehronské podolie, Slovenský raj, Západné a Belianske Tatry, Chočské vrchy a Muránska planina. Mapa aktuálneho rozšírenia jasoňa červenookého na Slovensku v sieti DFS štvorcov je v prílohe č. 5.2. Iba na minimálnom množstve tu zakreslených lokalít je populácia dostatočne veľká a dokáže dlhodobo existovať bez podporného zásahu človeka. Na väčšine lokalít, ktoré ešte na Slovensku jasoň osídľuje, je situácia kritická. Vplyvom sukcesie krov a drevín sa znižuje vhodnosť lokalít pre existenciu daného druhu a bez vhodných manažmentových opatrení môžu v priebehu niekoľkých rokov úplne zaniknúť. Tieto lokality sú osídľované často málopočetnými populáciami jasoňa červenookého, v rámci ktorých v dôsledku príbuzenského kríženia často dochádza k liahnutiu rôzne deformovaných jedincov, ktoré majú krátku životnosť a nedokážu zabezpečiť prežitie populácie na danej lokalite. Ďalšie z ešte existujúcich lokalít v opustených kameňolomoch negatívne ovplyvňuje ilegálna ťažba kameňa, vývoz komunálneho odpadu a postupná ruderalizácia týchto plôch. K znižovaniu početnosti populácie jasoňa červenookého prispieva aj nelegálny zber húseníc a imág, ktorý pretrváva aj napriek zvýšenej pozornosti a kontrole týchto lokalít zo strany orgánov a organizácií ochrany prírody a zámernému znehodnocovaniu imág pre zberateľské účely.


1.2. Biologické a ekologické nároky
1.2.1. a) stručný opis druhu, preferencia biotopov, opis ich veľkosti, význam druhu v ekosystéme
Jasoň červenooký (Parnassius apollo L.) patrí medzi veľké denné motýle. Rozpätie krídel dosahuje až 8–10 cm. Krídla sú biele, predné s čiernymi škvrnami a s priehľadnými okrajmi. Na zadných sú umiestnené dve červené, čierno ohraničené oká často s bielym jadrom uprostred. Samice majú oká sfarbené viac do oranžova, sú sivšie a telo majú menej chlpaté. Zvyčajne sú aj o niečo väčšie ako samce, aj keď toto neplatí celkom u všetkých jedincov na lokalite. Húsenice dorastajúce do dĺžky až 5 až 6 cm sú zamatovočierne s bočnými radmi párových oranžových škvŕn. Na 14 článkoch sa teda nachádza zvyčajne 28 farebných škvŕn. Menej výrazné sú modré bradavky. Húsenice majú na hlave a po tele krátke, pomerne riedke chĺpky. Hostiteľskou rastlinou húseníc sú druhy rodu SedumHylotelephium.

Dospelý motýľ žije asi tri týždne, ale pri nepriaznivom počasí môže uhynúť aj skôr. Letová aktivita je najväčšia v dopoludňajších hodinách za slnečného počasia, medzi 10.–12. hodinou. Počas obedňajších horúčav sa letová aktivita obmedzuje na minimum a začína opäť narastať medzi 15.–18. hodinou. Motýle nelietajú za studeného a daždivého počasia, kedy sedia na kvetoch a neodlietajú ani po vyrušení. Pri ohrození jasoň prudko roztiahne krídla a je schopný vydávať zvuk podobný prenikavému bzučaniu muchy, ktorý dosahuje trením tretieho páru končatiny o zadné krídlo. Tento jav - stridulácia je častejšie pozorovaný u samíc ako u samcov, ktoré v prípade ohrozenia častejšie odlietajú. Praskavý zvuk pomocou hryzadiel niekedy pri vyrušení vydávajú aj húsenice.

Jasoň červenooký bol v minulosti bežným druhom všade tam, kde našiel vhodné podmienky pre svoju existenciu. Viazaný je na skalné sutiny a vápencové bralá, kde má vhodné podmienky pre rast aj hostiteľská rastlina húseníc tohto motýľa. Podmienkou pre výskyt je aj kvetnatá lúka v blízkosti skalnej sutiny, ktorá zabezpečuje dostatok medonosných rastlín ako potravu pre imága. Jasoň červenooký je jedným z druhov motýľov vyskytujúcich sa na území Slovenska, ktorý svojimi vývinovými štádiami obsadzuje ekologickú niku skalných biotopov s porastami rozchodníka Sedum album. Jeho význam spočíva aj v tom, že ide o druh s reliktným výskytom, ktorý na území strednej a južnej Európy prežíva už len v izolovaných populáciách. Početnosť populácie na lokalite by nemala poklesnúť pod 500 jedincov, aby nedochádzalo k liahnutiu rôzne deformovaných imág v dôsledku kríženia sa malých populácií. V prípade, že lokálne populácie sú menšie, musí medzi nimi existovať aspoň periodická výmena genetického materiálu (Witkowski, Klein & Kosior 1992).

Vypásaním a obhospodarovaním aj horšie prístupných skalných sutín a brál sa tu v minulosti udržiavali vhodné podmienky pre jeho vývoj. Dnes stagnáciou až recesiou poľnohospodárstva sa mnoho sekundárnych spoločenstiev prostredníctvom sukcesie lesných drevín a krovín mení na les. Tu patria aj stanovištia vhodné pre výskyt jasoňa červenookého, ktoré postupne zarastajú a stávajú sa pre rast hostiteľskej rastliny a následne aj pre existenciu motýľa nevhodné.


1.2.1. b) rozmnožovanie, starostlivosť o potomstvo, prezimovanie druhu
Jasoň červenooký je monocyklickým druhom s jednou generáciou do roka. Prezimujúcim štádiom je vajíčko (v ojedinelých prípadoch aj húsenica). Štádium vajíčka trvá 6 mesiacov. Vajíčka sú bielej až žltobielej farby, majú tvar sploštenej, v strede stlačenej gule s priemerom 1,6-1,7 mm a výškou asi 0,9-1,05 mm. Koncom februára a v marci sa liahnu asi 2 mm dlhé húseničky, ktoré sa počas života 4-5 krát zvliekajú. Malé percento húseníc (cca 5%) sa vyliahne ešte v tom istom roku a prezimuje v štádiu II. instaru. Tieto húsenice sa potom zakuklia skôr a preto malé počty jedincov nachádzame na lokalite aj 10–14 dní pred vyliahnutím maximálneho – hlavného počtu jedincov.

Po 5–6 týždňoch sa štádium húsenice končí. V tomto čase dosahujú húsenice asi 5 cm, prestávajú prijímať potravu a hľadajú si vhodné miesto na zakuklenie. Kuklia sa na zemi v rôznych štrbinách a škárach. Kukla je nepohyblivá, červenohnedej farby s modrosivým povlakom. Štádium kukly začína približne v polovici mája a trvá asi 4–5 týždňov. Liahnutie kolíše v závislosti od klimatických podmienok, nadmorskej výšky a expozície lokality od začiatku júna až do augusta. Ako prvé sa liahnu samce a pár dní po nich aj samice. Čerstvo vyliahnuté imágo má mäkké krídla žltkastej farby. Po napumpovaní a vysušení sa krídla spevňujú a získavajú bielu farbu. Niekoľko hodín po vyliahnutí sú motýle schopné kopulácie. Samičky sú menej pohyblivé ako samčeky a čakajú na ich prílet a na oplodnenie na zemi alebo na kvetoch. Pri kopulácii sú dva jedince spojené zadnými časťami tela v priamom uhle, pričom  kopulácia môže trvať aj celý deň. Počas párenia sa na distálnom abdomene z ventrokaudálnej časti (na konci bruška) samičky vytvorí voskovitý výrastok (sphragis), ktorý zabraňuje opakovanému oplodneniu iným samčekom. Samček počas svojho života môže oplodniť aj viac samičiek. Niekoľko dní po oplodnení samička vykladie okolo 50–150 vajíčok (v ojedinelých prípadoch aj viac), ktoré lepí na pevný substrát.


1.2.1. c) potravné nároky druhu
Hlavnou a limitujúcou hostiteľskou rastlinou húseníc sú druhy rodu Sedum a Hylotelephium (Sedum album, Hylotelephium maximum, Sedum acre). Na miestach s nedostatkom týchto rastlín húsenice obžierajú aj iné tučnolistovité rastliny (napr. Sempervivum).

Imága sa živia saním nektáru z kvetov. Uprednostňujú kvety fialovej farby (hlavne druhy rodu Carduus, Cirsium, Colymbada, Knautia, Jacea), ale sadajú aj na kvety iných farieb.


1.2.1. d) migrácie a presuny druhu
Vzhľadom na izolovanosť vhodných lokalít a veľké vzdialenosti medzi nimi sa jasoň červenooký nepresúva na veľké vzdialenosti a zdržiava sa iba na jednom mieste. Zaznamenané sú iba krátke prelety medzi lokalitami v rámci jedného orografického celku. V literatúre sa udáva migračná schopnosť imág – hlavne samčekov najviac do troch kilometrov (u samičiek menej). Ojedinelo môže byť táto vzdialenosť väčšia v prípade, že imágo je zanesené dolu dlhším údolím pôsobením vetra a už nie je schopné vrátiť sa nazad. Tu sa potom môžeme i niekoľko km od lokality stretnúť s občasným výskytom slabej populácie jedincov na mieste, kde sa predtým nevyskytovali. Sú to zrejme potomkovia takto zaletenej jednej samičky, ktorí časom (pokiaľ nepríde na lokalitu „nová krv“) zdegenerujú a takáto populácia za niekoľko málo rokov vyhynie.
1.2.1. e) konkurenčné vzťahy
Najväčšími nepriateľmi druhu sú okrem nepriaznivého počasia mravce, ktoré dokážu usmrtiť húsenicu a taktiež poškodiť kuklu. Dospelé jedince sú hlavne proti vtákom chránené výstražným sfarbením zadného páru krídel. Prudkým roztiahnutím predného páru a ukázaním výstražného sfarbenia zastrašia prípadného nepriateľa. Vplyv lumkov a iných zástupcov najmä skupiny dvojkrídlovcov (Diptera), ktorí všeobecne ohrozujú populácie motýľov, sa v súvislosti s populáciami jasoňa červenookého prejavuje len zriedkavo.
1.3. Faktory ohrozenia
V súčasnosti je jasoň červenooký na Slovensku, ale aj v Poľsku a v Rakúsku kriticky ohrozený. V Čechách a na Morave boli pôvodné populácie v prvej polovici 20. storočia úplne vyhubené (Kizek 1999).

Príčiny ústupu a postupného zániku populácií jasoňa červenookého možno rozdeliť do viacerých skupín (Witkowski, Plonka & Budzik 1993):


1.3.1. Prirodzené faktory ohrozenia
Abiotické faktory
Do tejto skupiny patria hlavne rôzne klimatické faktory. Veľmi negatívny vplyv na populáciu jasoňa červenookého majú dlhotrvajúce dažde a viacdňové prudké ochladenie na začiatku leta, kedy dochádza k liahnutiu imág. Ak po vyliahnutí väčšiny samcov nastane takáto  zmena počasia, môže dôjsť k úhynu samcov a tým k neoplodneniu väčšiny samíc, prípadne k úhynu oplodnených, ale ešte nevykladených samíc. Takéto klimatické „katastrofy“ ohrozujú hlavne malé, izolované populácie. Pri veľkých populáciách a taktiež pri populáciách, ktoré sú vzájomne „prepojené“ s inými blízkymi populáciami, dôjde len k dočasnému poklesu denzity. V prípade, že prudké ochladenie (pokles nočnej teploty prostredia pod 5-7 °C počas 3 až 5 dní) a nárast zrážok nastane v máji, kedy sú húsenice zakuklené, môže dôjsť k úhynu motýľov ešte v kuklách.
Biotické faktory
Významným biotickým faktorom ovplyvňujúcim početnosť populácií jasoňa sú prirodzené procesy v ekosystémoch ako je napr. prirodzená sukcesia, ktorá pri ponechaní voľného priebehu vedie k degradácii až úplnému zániku jeho stanovíšť.

Významnou skupinou biotických faktorov sú aj vnútropopulačné faktory. Do tejto skupiny patria hlavne činitele genetické, zmeny počtu populácií, pomeru pohlaví a rozmiestnenia jedincov (Żukowski 1959b, Palik 1980). Izolácia populácií jasoňa červenookého a vytváranie čiastkových lokálnych populácií, ktoré sú na niektorých lokalitách extrémne nízke, vedie k liahnutiu jedincov rôzne deformovaných alebo úplne bezkrídlych. Dlhodobá izolácia a inbríding, spojené s  nízkou početnosťou populácie, vedie ku genetickej degradácii prejavujúcej sa v určitých fenotypových charakteristikách. Lokus zodpovedný za bezkrídly stav je lokalizovaný na pohlavnom chromozóme X, preto možno očakávať, že sa bude výraznejšie prejavovať na heterogametickom pohlaví – samiciach (Adamski & Witkowski 1999).



Za hlavnú evolučnú silu v populáciách je považovaný genetický drift (zmena génovej frekvencie a charakteristiky populácie náhodným vplyvom), ktorý sa obyčajne prejavuje v malých populáciách (Paule 1992). Pokiaľ sa na lokalite nachádza relatívne nízky počet jedincov a sú malého vzrastu, táto skutočnosť tiež môže signalizovať, že geneticky sa populácia degraduje a zrejme bude nasledovať jej postupný zánik.
1.3.2. Antropické faktory ohrozenia
Významnými negatívnymi faktormi spôsobujúcimi vymieranie populácií jasoňa červenoookého na Slovensku sú intenzifikácia lesnej produkcie, zalesňovanie nelesných plôch, sukcesia, vypaľovanie starej trávy, znečisťovanie prostredia komunálnym a stavebným odpadom a pod. Medzi tieto faktory patrí aj priemyselné znečisťovanie a akumulácia kadmia a iných ťažkých kovov v hostiteľskej rastline a tým aj v imágach jasoňa červenookého (Bengtsson a kol. 1989, Dąbrovski 1980a, Heath 1981, P. Nuorteva, Witkowski & S. L. Nuorteva 1993, Nakonieczny, Kędziorski & Rosiński 1998). Podľa práce DąbrowskiKrzywicki (1982) má okrem týchto príčin nepriaznivý vplyv na populácie jasoňa červenookého aj masová turistika a používanie insekticídov a pesticídov. Koncentrácia dusíkatých látok a systematické zošľapávanie vegetácie pri pastve dobytka aj počas daždivých dní úplne mení druhovú skladbu rastlinného krytu. Na druhej strane správne usmerňovaná pastva aj napriek tomu, že môže pri nej dochádzať k zašľapávaniu húseníc i čerstvo vyliahnutých imág dobytkom, udržuje biotop v podobe, akú tento druh zvyčajne vyžaduje. Pritom efekt „udržiavania lokality“ v žiadúcej podobe je väčší, ako efekt „zlikvidovania“ istého počtu jedincov.
Nelegálny odchyt
V minulosti bolo v priebehu dvoch až troch dní odchytených niekoľko desiatok jedincov z jednej lokality, o čom svedčia zbierkové materiály uložené v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave alebo v iných zbierkach na Slovensku a aj v zahraničí. Tento hromadný odlov imág na zberateľské účely mohol tiež zapríčiniť oslabenie populácie na danej lokalite, čo mohlo viesť k jej úplnému zániku.
1.4. Doterajšie zabezpečenie ochrany
a) zaradenie do skupiny podľa kategórie ohrozenia
Jasoň červenooký (Parnassius apollo L.) je v súčasnosti ustupujúcim druhom, ktorý je uvedený v Červenom zozname chránených rastlín a živočíchov. Jeho ochrana bola legislatívne zabezpečená už vyhláškou MŽP SR č. 125/1965 Z. z. o ochrane voľne žijúcich živočíchov ako aj vyhláškou MŽP SR č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín. V súčasnosti je chráneným druhom podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „vyhláška“) a v ktorej prílohe č. 6. je jeho spoločenská hodnota vyčíslená na 10 000,- Sk. Tento druh je zaradený aj do:

  • prílohy IV Smernice rady 92/43/EHS o ochrane biotopov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín ako druh, ktorý si vyžaduje prísnu ochranu;

  • prílohy II Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Washingtonská konvencia; CITES);

  • prílohy II Dohovoru o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernská konvencia).


b) zhodnotenie doterajšej územnej ochrany
Pre druh jasoň červenooký neboli špeciálne vyhlásené chránené územia. Územná ochrana tohto druhu je zabezpečená formou veľkoplošných chránených území (chránené krajinné oblasti - CHKO a  národné parky – NP) s druhým a tretím stupňom ochrany alebo formou maloplošných chránených území (napr. prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie atď.) so štvrtým a piatym stupňom ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o OPaK“). Vďaka viazanosti druhu na biotopy skalných sutín a brál, ktoré sú vo väčšine prípadov súčasťou maloplošných chránených území, značná časť lokalít sa nachádza v územiach s vyšším ako tretím stupňom ochrany. Hlavné ťažisko výskytu druhu je v severnej a strednej časti nášho územia, ktoré je pomerne dobre pokryté sieťou chránených území.

Pracovníci Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) už v minulosti zabezpečili realizáciu rôznych manažmentových opatrení na zlepšenie biotopových podmienok pre jasoňa červenookého a to najmä v chránených územiach. Vo väčšine prípadov išlo o odstránenie krovitej vegetácie a drevín z lokalít (napr. na území CHKO Strážovské vrchy, NP Nízke Tatry, PIENAP-u, NP Slovenský raj). Na území Pieninského národného parku sa v roku 1995 začalo s umelým chovom jasoňa červenookého a od roku 1999 sa realizuje reštitúcia druhu na pôvodné, v súčasnosti už zaniknuté lokality. Odchované imága slúžia na posilnenie existujúcich lokálnych populácií a ako základ na znovuosídlenie pôvodných lokalít. V rokoch 1995-2000 sa uskutočňovala ročná výmena 5 samíc jasoňa červenookého s kolegami z poľskej časti Pienin, čo prispelo k výmene genetických informácií medzi jednotlivými čiastkovými populáciami v slovenskej a poľskej časti Pienin.


c) formulovanie príčin, pre ktoré chránený druh dospel do štádia ohrozenia
Príčin ohrozenia populácie jasoňa červenookého je niekoľko a podrobne sú rozpísané v kapitole 1.3. Hlavnou príčinou, pre ktorú sa tento druh dostal do štádia ohrozenia je v prvom rade neustále zmenšovanie vhodných lokalít pre jeho existenciu a zarastanie týchto lokalít krovitou a stromovou vegetáciou. Následkom tohto stavu dochádza k vzájomnému kríženiu jedincov v málopočetných populáciách, čo vedie k liahnutiu rôzne deformovaných jedincov. Napriek zvýšenej strážnej službe a „znehodnocovaniu“ imág (napr. označovaním dospelých jedincov na krídlach liehovou fixkou) ostáva stále aktuálnym problémom nelegálny odchyt motýľov na zberateľské účely.



  1. STRATEGICKÉ CIELE STAROSTLIVOSTI NA DOSIAHNUTIE PRIAZNIVÉHO STAVU

Hlavným cieľom realizácie programu záchrany je dosiahnutie priaznivého stavu populácií jasoňa a jeho biotopov, t. j. zabezpečenie jeho prežitia na našom území, dosiahnutie zvýšenia početnosti jednotlivých populácií druhu a praktická starostlivosť o lokality jeho výskytu (vrátane lokalít, na ktorých sa vyskytoval v minulosti) a následne realizácia opatrení súvisiacich s jeho reštitúciou do voľnej prírody.



Na základe poznatkov o súčasnom stave a po zhodnotení faktorov ohrozenia sa na dosiahnutie priaznivého stavu druhu a jeho biotopov navrhujú nasledovné strategické ciele:
Krátkodobé ciele:

  • Vypracovanie presnej metodiky pre jednotlivé špecifické činnosti v rámci programu záchrany (mapovanie a monitoring, označovanie jedincov, reštitúcia, umelý chov).

  • Zabezpečenie odbornosti personálu, ktorý bude vykonávať manažment a realizovať úlohy vyplývajúce z programu záchrany.

  • Zabezpečenie adekvátneho materiálno-technického vybavenia pre monitoring a realizáciu praktických opatrení.

  • Zabezpečenie každoročného jednotného odborného spracovania výsledkov od jednotlivých realizátorov manažmentových opatrení za celú sledovanú časť populácie za účelom komplexného zhodnotenia ich účinnosti.

  • Vybudovanie a prevádzka ešte minimálne jedného chovného zariadenia (okrem chovného zariadenia v správe ŠOP SR, Správa PIENAP-u) na umelý chov jasoňa červenookého na území Slovenska.


Dlhodobé ciele:

  • Pravidelná realizácia praktických opatrení na zabezpečenie priaznivého stavu druhu a jeho biotopov.

  • Komplexné vyhodnotenie monitoringu populácie v celom areáli výskytu a efektívnosti realizovaných opatrení.

  • Pravidelné vyhodnocovanie trendov v populácii so zreteľom na dosiahnutie jej dlhodobej stabilizácie.

  • Zabezpečenie a realizácia vedeckého výskumu zameraného na genetické zistenie systematického postavenia, taxonomickej príslušnosti a genetického statusu jednotlivých poddruhov a ekologických foriem jasoňa červenookého, stanovenie genetickej variability a príbuznosti medzi jednotlivými subpopuláciami.

  • Zabezpečenie propagačno-výchovných aktivít za účelom šírenia osvety u rôznych cieľových skupín.

  • Spracovanie a realizácia projektu týkajúceho sa reštitúcie jasoňa červenookého na území Slovenska za účelom zabezpečenia kontinuity medzi jednotlivými populáciami s dodržaním príslušnosti k jednotlivým poddruhom a ekologickým formám.


  1. Opatrenia na dosiahnutie priaznivého stavu alebo odstránenie príčin ohrozenia


3.1. V oblasti legislatívy
Zabezpečenie primeranej zákonnej ochrany jasoňa červenookého a jeho biotopov na národnej úrovni
Za účelom zabezpečenia primeranej zákonnej ochrany tohto druhu a jeho biotopov na národnej úrovni je potrebné:

  • zabezpečiť ochranu druhu a jeho biotopov v zmysle platnej legislatívy;

  • zabezpečiť ochranu najvýznamnejších lokalít s výskytom populácií jasoňa červenookého v rámci sústavy NATURA 2000;

  • významné lokality výskytu jasoňa červenookého zaradiť do národnej sústavy chránených území Slovenska;

  • v rámci zonácie chránených území prehodnotiť zaradenie biotopov s výskytom jasoňa červenookého do príslušnej zóny ochrany s ohľadom na možnosť tak zabezpečenia ich dostatočnej územnej ochrany ako aj umožnenia realizácie príslušných manažmentových opatrení na týchto lokalitách, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie priaznivého stavu druhu a jeho biotopu v zmysle zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny;

  • vylúčiť zalesňovanie v rámci delimitácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu (PPF) na lesný pôdny fond (LPF) na lokalitách s výskytom jasoňa červenookého;

  • v spolupráci s dotknutými subjektami obmedziť zalesňovanie neplodných plôch na LPF s výskytom jasoňa červenookého.


Zabezpečenie vypracovania metodických postupov
Za účelom jednotných postupov v prípade reštitúcie a vytvárania nových lokalít jasoňa červenookého je potrebné:

  • vypracovať a schváliť metodický postup, v ktorom bude presne definovaný postup pri reštitúcii jasoňa červenookého;

  • vypracovať a schváliť metodický postup k problematike vytvárania nových a praktickej starostlivosti o existujúce lokality jasoňa červenookého;

  • aktualizácia a reedícia Metodických listov č. 12


Odkúpenie pozemkov s výskytom jasoňa červenookého do vlastníctva štátu
Pozemky s výskytom jasoňa červenookého tvoria v prevažnej miere exponované stanovištia na skeletnatom substráte. Produkcia drevnej hmoty na týchto stanovištiach je malá a hospodárenie veľmi nákladné. Odkúpením týchto pozemkov by bolo možné zvýšiť efektívnosť manažmentových opatrení predovšetkým ich včasnou realizáciou a tým vytvoriť vhodné podmienky na zabezpečenie priaznivého stavu druhu a jeho biotopov.
3.2. V oblasti praktickej starostlivosti
Zabezpečenie sezónnej ochrany druhu a jeho biotopov
Je potrebné zabezpečiť sezónnu ochranu biotopov jasoňa červenookého v čase aktivity imág, ale taktiež v čase, kedy sú húsenice v treťom a vyššom instare a teda ľahko pozorovateľné prípadnými zberateľmi. Počas tohoto obdobia je potrebné posilniť terénnu strážnu službu, aby nedochádzalo k nelegálnemu zberu húseníc a odchytu dospelých motýľov. Jedným z osvedčených spôsobov ochrany dospelých jedincov je ich znehodnocovanie zotrením šupiniek na určitej časti krídel, prípadne ich číslovanie, čo môže pri vhodnej evidencii nových a opakovaných odchytov napomôcť pri stanovovaní početnosti populácie na danej lokalite, pri sledovaní migračných pohybov medzi jednotlivými lokalitami ako aj pri sledovaní a hodnotení dynamiky populácie.
Revitalizácia biotopov


  • vytvorenie a udržanie lokalít s dostatočne veľkou plochou na zabezpečenie dlhodobej existencie populácií jasoňa s minimálnym počtom 500-800 jedincov;

  • po dohode s dotknutými subjektami obmedziť, resp. úplne vylúčiť zalesňovanie lokalít poskytujúcich vhodné podmienky pre populácie jasoňa;

  • zabezpečenie výmeny genetického materiálu medzi nízko početnými lokálnymi populáciami jasoňa;

  • zabezpečenie pravidelného monitoringu populácií jasoňa a jeho biotopov.


Reštitúcia jasoňa červenookého
Za účelom reštitúcie jasoňa červenookého na lokality, na ktorých sa druh vyskytoval v minulosti je pri ich výbere a následne pri samotnej reštitúcii nutné:

  • manažmentovými opatreniami pripraviť vhodné podmienky pre existenciu populácií jasoňa červenookého (dostatočne veľká plocha skalných sutín, dostatok kvetov na nej alebo v jej blízkosti, dostatočné množstvo hostiteľskej rastliny húseníc - druhy rodu Sedum);

  • dodržať príslušnosť populácie na danej lokalite k poddruhu prípadne ekologickej forme a zamedziť prenosu jedincov z iných populácií;

  • v prípade existencie chovného zariadenia pre poddruh, ktorým sa bude novo vytvorená lokalita osídľovať, použiť jedincov z umelého chovu ako základ pre vytvorenie novej populácie;

  • v nasledujúcich rokoch opakovane posilňovať novovytvorenú lokalitu s populáciou jasoňa červenookého jedincami z umelého chovu alebo jedincami z prírodných populácií;

  • realizáciou vhodných manažmentových opatrení dlhodobo zabezpečiť optimálne podmienky na lokalitách pre existenciu populácií jasoňa;

  • v nasledujúcich rokoch sledovať veľkosť, migračné pohyby a dynamiku populácií, aby bolo možné zhodnotiť vhodnosť a efektívnosť vykonaných opatrení;

  • vytvoriť koordinačné centrum a zabezpečiť celoslovenskú evidenciu plánovaných a realizovaných aktivít, ich efektívnosti a pod.


Genetické analýzy
Izolácia populácií jasoňa červenookého a vytváranie čiastkových lokálnych populácií za posledné desaťročia vedie k liahnutiu jedincov rôzne deformovaných alebo úplne bezkrídlych. Výsledkom dlhodobej izolácie a inbrídingu spojených s nízkou početnosťou populácie je genetická degradácia prejavujúca sa v určitých fenotypových charakteristikách.

Na posúdenie správnosti vylíšenia 14 poddruhov a ekologických foriem na území Slovenska je potrebné vykonať genetické analýzy, ktoré preukážu systematické postavenie, taxonomickú príslušnosť a genetický status jednotlivých poddruhov a ekologických foriem jasoňa červenookého a tiež umožnia zistiť genetickú variabilitu a príbuznosť medzi jednotlivými subpopuláciami.

Genetické analýzy sa vykonávajú viacerými spôsobmi. Pre tento účel je možné použiť enzýmovú elektroforézu, ktorej veľkou nevýhodou je nutnosť použitia živých vzoriek alebo živých tkanív. Ďalšou možnosťou na štúdium genetickej premenlivosti populácií je využitie mikrosatelitov DNA. Pretože obidva markéry sú kodominantné, väčšina štatistických metód vyvinutých pre alozýmy môže byť použitá aj pre mikrosatelity. V porovnaní s enzýmovou elektroforézou majú mikrosatelity DNA viacero výhod ako napr. možnosť využitia suchých alebo v etanole uložených vzoriek pre potreby analýzy, možnosť použitia všetkých životných štádií jedinca a pod.
Zabezpečenie spôsobilosti odborného personálu podieľajúceho sa na realizácii programu záchrany
Za účelom efektívnej realizácie opatrení na ochranu jasoňa červenookého a jeho biotopov je potrebné zabezpečiť odborné vzdelávanie personálu určeného na realizáciu týchto opatrení, a to predovšetkým v oblasti:


  • znalosti biológie a ekológie druhu;

  • práce s GPS;

  • legislatívy platnej v rámci SR a EÚ na úseku ochrany prírody a krajiny, medzinárodných dohovorov na ochranu druhov a ich biotopov, atď.;

  • zabezpečenia odbornej spôsobilosti strážnej služby na lokalitách s výskytom jasoňa;

  • postupu pri zistení nelegálnej činnosti ohrozujúcej druh.

Tieto odborné školenia sú určené rovnako aj pre pracovníkov subjektov, ktoré sa podieľajú na zisťovaní a postihovaní nelegálnej činnosti ohrozujúcej druh (orgány štátnej správy, policajné orgány, colné orgány a pod.).

3.3. V oblasti monitoringu
Zabezpečenie permanentného monitoringu jasoňa červenookého na Slovensku
Realizovať monitoring na všetkých lokalitách výskytu vrátane lokalít s vhodnými podmienkami, na ktorých sa však druh zatiaľ nevyskytuje, za účelom:

  • zistenia stavu populácie na jednotlivých lokalitách;

  • zistenia stavu jednotlivých lokalít;

  • overenia prítomnosti druhu na predpokladaných a neoverených lokalitách;

  • sledovania početnosti populácie v jednotlivých rokoch;

  • sledovania účinnosti opatrení vykonaných na elimináciu ohrozujúcich vplyvov;

  • posúdenia vhodnosti vykonaných manažmentových opatrení;

  • sledovania etologických charakteristík imág (spôsob letu samcov – skenovací spôsob letu pri malej početnosti populácie, náhodná zmena smeru letu pri dostatku samíc na lokalite a pod.);

Monitoring je potrebné realizovať v dvoch etapách:



  1. prvá etapa (marec - máj) - sledovanie početnosti húseníc na lokalitách;

  2. druhá etapa (jún - august) – monitoring imág, ktorý je potrebné vykonávať počas celého obdobia aktivity motýľov podľa presne stanovenej metodiky.


Tvorba genetickej databanky jedincov z voľnej prírody
Zriadenie genetickej databanky jedincov z voľnej prírody pri niektorom z pracovísk ŠOP SR je potrebné pre vykonanie genetických analýz, ktoré budú slúžiť na posúdenie genetického statusu jednotlivých poddruhov a ekologických foriem, čo v ďalšej etape pomôže pri reštitúcii druhu na nové lokality s dodržaním vhodnosti vysádzanej populácie. Z týchto dôvodov je potrebné:

  • zriadiť genetickú databanku;

  • vykonávať zber a uchovávanie uhynutých jedincov nájdených vo voľnej prírode;

  • zabezpečiť vhodné uskladnenie všetkých uhynutých vývinových štádií z umelých chovov;

  • uskladňovať všetky uhynuté vývinové štádia z prírody;

  • realizovať genetickú analýzu získaných vzoriek.


Zabezpečenie spolupráce na medzinárodnej úrovni a spracovanie dostupného zbierkového materiálu
Zabezpečiť komunikáciu so zahraničnými odborníkmi a inštitúciami zaoberajúcimi sa výskumom a ochranou jasoňa červenookého a účasť na medzinárodných odborných podujatiach a rokovaniach so zahraničnými subjektami. Spracovať čo najviac dostupného zbierkového materiálu z územia Slovenska, ktorý je uložený v múzeách a súkromných zbierkach u nás aj v zahraničí.

Spolupracovať pri realizácii programu záchrany a pri výmene odborných skúseností s odborníkmi z okolitých krajín.


Zabezpečenie každoročného jednotného odborného spracovania výsledkov
Za účelom vyhodnotenia účinnosti a efektívnosti realizovaných opatrení je potrebné každoročne zabezpečiť jednotné komplexné spracovanie získaných údajov za celú sledovanú časť populácie jasoňa červenookého na Slovensku. Malo by byť vytvorené koordinačné centrum za účelom usmerňovania realizácie opatrení vyplývajúcich z programu záchrany, ktoré by o. i. viedlo centrálnu evidenciu týkajúcu sa plánovaných a realizovaných aktivít, hodnotenia ich účelnosti, efektívneho využívania finančných prostriedkov a pod.
Zabezpečenie materiálno-technického vybavenia pre realizáciu monitoringu a praktických opatrení
Za účelom kvalitnej realizácie monitoringu a praktických opatrení je nevyhnutné zabezpečiť nasledovné materiálno-technické vybavenie:

  • spojovaciu techniku pre operatívnu komunikáciu v teréne;

  • výstroj pre pohyb a pobyt v teréne;

  • pomôcky na odchyt jedincov;

  • GPS prístroje na presnú lokalizáciu jednotlivých lokalít.


3.4. V oblasti výchovy a spolupráce s verejnosťou
Realizovanie výchovy a vzdelávanie verejnosti
Zabezpečiť vzdelávacie aktivity a projekty zamerané na cieľové skupiny:

  • deti a mládež;

  • subjekty, ktorých práva a činnosť sú dotknuté ochranou jasoňa červenookého (vlastníci a užívatelia pozemkov, lesohospodárske subjekty, poľnohospodári a pod.);

  • ostatná verejnosť.

Zabezpečiť vzdelávanie s tematikou ochrany jasoňa červenookého formou:



  • projektov na zapojenie verejnosti a vlastníkov pozemkov do ochrany biotopov;

  • besied, prednášok, seminárov a školení pre cieľové skupiny;

  • výstav a prezentácií na rôznych podujatiach.


Zabezpečenie tvorby verejnej mienky podporujúcej ochranu jasoňa červenookého
Zabezpečiť mediálnu kampaň za účelom ovplyvnenia verejnej mienky a vytvorenia tlaku verejnosti v prospech ochrany druhu, ktoré budú následne ovplyvňovať konanie:

  • osôb a subjektov podieľajúcich sa na činnostiach ohrozujúcich populácie jasoňa červenookého;

  • subjektov podieľajúcich sa na kontrole, odhaľovaní a postihovaní nelegálnych činností ohrozujúcich druh.


Zriadenie a administrácia oficiálnej web stránky Programu záchrany
Za účelom informovania a propagácie aktivít vyplývajúcich z programu záchrany zriadiť oficiálnu web stránku programu záchrany v rámci stránky www.sopsr.sk, kde budú aktualizované informácie o druhu, stave jeho populácie na Slovensku, informácie o realizácii programu záchrany a pod.
Vydanie propagačných materiálov s tematikou ochrany jasoňa červenookého
Za účelom propagácie ochrany jasoňa červenookého vydať propagačné materiály a prezentovať ich v rámci prednášok a besied pre širokú, ale aj odbornú verejnosť. Propagačné materiály budú vydané vo forme letákov, brožúr, posterov, kalendárov, samolepiek a pod. V rámci prednášok sa predpokladá aj spracovanie diapásma a počítačovej prezentácie problematiky ochrany jasoňa. Časť materiálov bude vydaná aj v cudzích jazykoch pre potreby medzinárodnej spolupráce.
Príprava podkladov pre film a výroba filmu
Počas realizácie programu záchrany bude vyhotovovaná videodokumentácia jedincov jasoňa červenookého a realizácie praktických opatrení. Zo získaných materiálov bude spracovaný dokumentárny film na prezentáciu druhu a jeho ochrany.
Spolupráca s odbornými organizáciami a verejnosťou
Je potrebné sa zamerať na spoluprácu s organizáciami a subjektami, ktoré majú v areáli výskytu jasoňa červenookého svoje záujmy. Ide hlavne o spoluprácu s nasledovnými subjektami:

  • vedecko-výskumné inštitúcie (pracoviská SAV a pod.);

  • vysoké školy (napr. Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach, Lesnícka fakulta a Fakulta ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene, atď.);

  • dobrovoľní členovia Stráže prírody;

  • orgány štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny - územne príslušné krajské a obvodné úrady, odbory životného prostredia a odbory pozemkové, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

  • orgány činné v trestnom konaní (najmä pri podozrení z nelegálneho odchytu jedincov).



    1. V oblasti záchrany ohrozeného druhu v podmienkach mimo jeho prirodzeného stanovišťa (ex situ)


Zabezpečenie umelého chovu
Z dôvodu výrazného znižovania početnosti populácií druhu na jednotlivých lokalitách je potrebné vybudovať záchranný umelý chov jasoňa červenookého. Vo vytipovaných územiach, kde hrozí úplné vyhynutie poddruhu, prípadne ekologickej formy, je potrebné vybudovať chovné zariadenia. Jedince z umelého chovu budú slúžiť na posilnenie existujúcich populácií, prípadne ako základ pre vytvorenie nových populácií na vhodných lokalitách. Potrebné je vybudovať minimálne jedno chovné zariadenie na posilnenie populácie v Strážovských vrchoch a v prípade potreby aj ďalšie na posilnenie ostatných populácií na našom území. V jednom chovnom zariadení je možné chovať iba jeden poddruh (ekologickú formu) jasoňa červenookého, aby v prípade nepredvídaných udalostí nedošlo k zmiešaniu jedincov a tým k znehodnoteniu chovu v danom roku, v horšom prípade k znehodnoteniu celej populácie na blízkych lokalitách až do doby, kedy sa genetickými analýzami preukáže, že v súčasnosti vylíšené poddruhy a ekologické formy sú geneticky zhodné. Pri budovaní chovného zariadenia a pri samotnom chove je potrebné úzko spolupracovať so subjektami s dlhoročnými skúsenosťami (napr. ŠOP SR, Správa PIENAP-u).

Metóda záchrany „ex situ“ sa v programe záchrany jasoňa červenookého čiastočne uplatňuje aj v opatrení v kapitole 3.2. Reštitúcia jasoňa červenookého, pri ktorej sa ako základ využijú jedinci dochovaní v umelom chove v zajatí.

Doterajšie výsledky realizácie opatrení na záchranu druhu dokazujú, že je možné úspešne ročne dochovať až niekoľko desiatok imág jasoňa červenookého a tým posilniť stabilitu prírodnej populácie jedincami odchovanými v podmienkach „ex situ“, prípadne založiť nové populácie na novovytvorených lokalitách.

Na Slovensku sa umelý chov jasoňa červenookého úspešne realizuje v rámci ŠOP SR na Správe Pieninského národného parku už desať rokov. Úspešnosť tohto chovu je odskúšaná a jeho výsledky predstavujú potenciálnu možnosť pre záchranu druhu „ex situ“, ako jedno z opatrení, ktoré urýchli stabilizáciu populácie jasoňa červenookého na území Slovenska.



4. Záverečné údaje
4.1. Použité podklady a zdroje informácií
4.1.1. Použitá literatúra
Adamski, P., Witkowski, Z., 1999: Wing deformation in an Carpathian population of Parnassius apollo (Papilionidae: Parnassiinae). Nota lepid. 22 (1), s. 67-73.

Bengtsson, B-E., Elmquist, H., Nyholm, E., 1989: On the Swedish apollo butterfly with an attempt to explain its decline. Ent. Tidskr. 110, s. 31-37.

Capdeville, P., 1980: Les Races geographiques de die Geographischen Rassen von Parnassius apollo. Fasc. 5. Editions Sciences Nat. Compiegne, 2 (rue André Mellen Venette ), Fasc. 5.

Carter, D., 1998: Denné a nočné motýle. Osveta, Martin, 304 s.

Dąbrowski, J., 1980: Czy niepylak apollo jest skazany na zagladę? Wirchy 49, s. 301-307.

Dąbrowski, J., Krzywicki, M., 1982: Ginące i zagrożone gatunki motylli (Lepidoptera) w faune Polski. częsċ 1, Państwowe wydawnictvo naukove, Warszawa – Kraków, 171 s.

Glassl, H., 1993: Parnassius apollo (Seine Unterarten). Helmut Glassl, Möhrendorf, 214 s.

Heath, J., 1981: Threatened Rhopalocera (butterflies) in Europe. Council of Europe, Nature and Environs 23, s. 1-157.

Hrubý, K., 1964: Prodromus Lepidopter Slovenska. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 962 s.

Kizek, T., 1997: Ochrana jasoňa červenookého na Slovensku – Projekt „APOLLO“. SAŽP – centrum ochrany prírody a krajiny, Banská Bystrica, Metodické listy č. 12, 16 s.

Kizek, T., 1999: Ochrana jasoňa červenookého na Slovensku. Enviromagazín 4 (mimoriadne číslo), s. 30.

Kulfan, M. & Kulfan, J., 2001: Červený (ekosozologický) zoznam motýľov (Lepidoptera) Slovenska – In: Baláž, D., Marhold, K. & Urban, P. eds., Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska, Ochr. Prír. 20 (Suppl.): 134-137.

Lukášek, J., 1995: Dosavadní poznatky z reintrodukce jasoně červenookého (Parnassius apollo) ve Štramberku. Příroda, Praha, 2, s. 28-39.

Nakonieczny, M., Kędziorski, A., Rosiński, G., 1998: Potential threat for apollo butterfly Parnassius apollo (Lepidoptera, Papilionidae) by transfer of metals from its host plant. Abstract of a communication presented at the 17th European Congress of Entomology, České Budějovice, s. 725.

Nuorteva, P., Witkowski, Z., Nuorteva, S.L., 1993: Czi zaniecziszenie środowiska może być przycyną wymierania niepylaka apollo (Parnassius apollo (L.)) w Europie? Prądnik. prace i materiały Muzeum im. Prof. Wladysława Szafera 7–8, s. 187-195.

Okáli, I., 1997: Literárne pramene o faune motýľov Slovenska (1985-1995) a dodatky k predchádzajúcim bibliografiám. Entomofauna carpathica 9 (4), s. 110-124.

Palik, E., 1980: The protection and reintroduction in Poland of Parnassius apollo Linnaeus (Papilionidae). Nota lepid. 2 (4), s. 163-164.

Paule, L., 1992: Genetika a šľachtenie lesných drevín. PRÍRODA a.s. Bratislava, 304 s.

Reichholfová-Riehmová, H., 1996: Motýle. Vydavateľstvo Ikar, Bratislava, s. 20.

Tolman, T., Lewington, R., 1997: Butterflies of Britain and Europe. HarperCollins Publishers, London, 320 s.

Witkowski, Z., Klein, J., Kosior, A., 1992: Restytucja niepylaka apollo Parnassius apollo w Pienińskim Parku Narodowym. Chrońmy przyrodę ojczystą, Zakład ochrony przyrody i zasobów naturalnych Polskiej akademii nauk, Krakow 48 (3), s. 69-82.

Witkowski, Z., Plonka, P., Budzik, J., 1993: Zanikanie lokalnego podgatunku niepylaka apollo, Parnassius apollo frankenbergeri Slaby 1995 w Pieninach (Polskie Karpaty zachodnie) i działania podjęte w celu restytucji tej populacji. Prace i materiały Muzeum im. Prof. Władisława Szafera, s. 104-116.

Żukowski, R., 1959a: Rozważania nad pochodzeniem odmian Parnassius apolo L. (Lepidoptera, Papilionidae) w Polsce. Polskie pismo entomologiczne, Bulletin entomologique de la Pologne, Wroclaw 29 (25), s. 491-505.

Żukowski, R., 1959b: Problemy zaniku i wymierania motyla Parnassius apollo (L.) na ziemiach polskich. Sylwan 6 (7), s. 15-30.

4.1.2. Výber z doterajších prác týkajúcich sa jasoňa červenookého na území Slovenska a v okolitých štátoch



Adamski, P., 1999: Efekty długotrwałej izolacji w pienińskiej populacji niepylaka apollo (Parnassius apollo frankenbergeri Slaby 1955). Praca doktorska, Kraków, 47 s.

Brommer, J.E., Fred M.S., 1999: Movement of the Apollo butterfly Parnassius apollo related to host plant and plant patches. Ecological Entomology 24, s. 125-131.

Dąbrowski, J., 1980: Mizení biotopů jasoně červenookého – Parnassius apollo (L.) v Polsku a nutnost jeho aktivní ochrany (Lepidoptera, Papilionidae). Časopis slezského muzea, Opava (A) 29, s. 181-185.

Dąbrowski, J., Witkowski, Z., 1986: On the Parnassius apollo salvation in the Pieniny Mts. Przyr. Pol. 9, s. 13.

Danková, K., 1997: Projekt posilnenia populácie jasoňa červenookého na území Pienin. Monografie o národných parkoch - Príroda Pienin v premenách, Správa národných parkov Slovenskej republiky, s. 110-122.

Dolek, M., Geyer, A., Freese, A., 2001: Die Pflege und Entwicklung von Kalkmagerrasen und Felsen in der Südlichen Frankenalb durch Schaf- und Ziegenbeweidung. Natur- und Kulturlandschaft, Höxter/Jena 4, s. 224-229.

Dolek, M., Geyer, A., 2000: Application in conservation biology: Capture-Recapture-studies in combination with other methods on the apollo butterfly (Parnassius apollo L.). Beitr.Ökol. 4(2), s. 145-155.

Geyer, A., Dolek, M., 1995: Ökologie und Schutz des Apollofalters (Parnassius apollo L.) in der Frankenalb. Mitt. Dtsch. Ges. Allg. angew. Ent. 10 (1-6), s. 333-336.

Geyer, A., Dolek, M., 1999: Erfolgskontrolle an einer Population des Apollofalters in der Frankenalb. Schiftenreihe Bayer. LfU 150, s. 193-202

Kizek, T., 1998: Ochrana jasoňa červenookého na Slovensku. Chránené územia Slovenska 35, s. 13-15.

Kuśka, A., Lukášek, J., 1993: O udanej reintrodukcji niepylaka apollo Parnassius apollo w Štramberku na Morawach. Ochrona przyrody za granica, Chronmy przyrode ojczysta, Nr. 3, s. 113-117.

Lukášek, J., 2000: Repatriace jasoně červenookého (Parnassius apollo L.) ve Štramberku. Ochrana prírody 55 (5), s. 68-72.

Palik, E., 1980: O wymieraniu niepylaka apollo (Parnassius apollo L.). Przegl. Zool. 8 (1), s. 96-98.

Paločko, A., 1996: Posilnenie populácie jasoňa červenookého na lokalitách Pieninského národného parku. Daphne 96 (1), s. 23.

Přibík, S., 1996: Vzácne a ohrožené druhy živočíchů III. Jasoň čevenooký (Parnassius apollo Linné, 1758). Planeta 96 (5), s. 44.

Rusti, D.M., Dragomirescu, L., 1991: A revision of Parnassius apollo (Linaeus) (Lepidoptera, Papilionidae) in Romania using numerical taxonomy. Trav. Mus. Hist. nat. «Grigore Antipa» 31, s. 201-218.

Slabý, O., 1955: Parnassius apollo L. v Pieninách. Biológia, Bratislava 10, s. 179-188

Szafer, W., 1929: Niszczenie motyla niepylaka apollo. Ochrona Przyr. 9, s. 155.

Škapec, L., 1992: Červená kniha 3. Príroda, Bratislava, s. 106.

Witkowski, Z., 1986: „Polskie“ okazy Parnassius apollo (L.) w kolekcji C. Eisnera w Leiden. Przegl. Zool. 30 (3), s. 321-325

Witkowski, Z., 1991: „Polskie“ okazy Parnassius apollo (L.) w kolekcji British Muzeum w Londynie. Przegl. Zool. 35 (3-4), s. 291-294.

Witkowski, Z., 1992: Populacje niepylaka apollo i niepylaka mnemozyny w Pieninach ze szczególnym uwzglednieniem lat 1988-91. Pieniny – Przyroda i Człowiek 1, s. 61-66.

Witkowski, Z., Oleś, T., 1991: O stanie populacji niepylaka apollo Parnassius apollo frankenbergeri w Pienińskim Parku Narodowym w 1990 roku. Chrońmy Pezyr. 47 (4), s. 62-64.

Witkowski, Z., Adamski, P., Kosior, A., Plonka, P., 1997: Extinction and reintroduction of Parnassius apollo in the Pieniny National Park (Polish Carpathians). Biologia, Bratislava 52 (2), s. 199-208.


5.1. Mapa Slovenska s nepotvrdenými, neoverenými, zaniknutými lokalitami chráneného druhu




5.2. Mapa aktuálneho rozšírenia populácie chráneného druhu na Slovensku




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©anasahife.org 2016
rəhbərliyinə müraciət